Kde končia peniaze za odpad?

Mesto Prievidza zarába na poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Peniaze poplatníkov majú byť použité výlučne na náklady spojené s odpadovým hospodárstvom. To hovorí zákon. Prax je však iná a peniaze putujú aj na splácanie úverov. Poďme ale pekne po poriadku.
Mesto má v rámci schváleného rozpočtu zriadený Fond životného prostredia. Ten sa tvorí tromi základnými príjmami:

1. Rozdiel medzi skutočnými príjmami a výdavkami z poplatku za komunálny odpad
2. Príjem za predaj druhotných surovín v rámci separovaného zberu
3. Poplatok za uloženie odpadu na skládke podľa zákona č. 17/2004 Z. z.

Všetky tieto príjmy sú však účelovo viazané a ich použitie je možné iba na náklady spojené s odpadovým hospodárstvom. Aspoň tak hovorí zákon. Realita v Prievidzi je ale iná.

Mesto Prievidza napríklad za rok 2012 vyzbieralo od svojich obyvateľov na poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady o 202 913 eur viac, ako skutočne použilo na odvoz a likvidáciu odpadov.
§ 78, odstavec 2) zákona číslo 582/2004 z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady hovorí:
„Sadzba poplatku nesmie byť vyššia ako súčet priemerných nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi...“
„... ak obec zabezpečuje zhodnocovanie týchto odpadov, náklady sa musia znížiť o výnosy obce zo zhodnotenia.“
Ak vychádzame z uvedeného, tak mesto by malo znížiť poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady pre svojich obyvateľov, pretože výška tohto poplatku nemôže byť vyššia ako náklady mesta na činností spojené s komunálnymi odpadmi. V poslednej vete sa zároveň hovorí, že: „ak obec zabezpečuje zhodnocovanie týchto odpadov“ – napríklad separovaný zber druhotných surovín, tak náklady sa musia znížiť o výnosy obce.

Podľa Záverečného účtu mesta Prievidza za rok 2012 do fondu životného prostredia v roku 2012 prišlo aj 68 901 eur od spoločnosti TEZAS spol. s. r. o. za vyseparované zložky komunálneho odpadu. Ak k tejto sume pripočítame spomínaných 202 913 eur, tak dostaneme závratnú sumu 271 814 eur, o ktorú by mesto mohlo znížiť tvorbu poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, čo by sa prejavilo v znížení poplatku za komunálny odpad pre domácnosti. Mesto však tieto peniaze na účel, stanovený zákonom, nepoužíva, ba čo je horšie, mesto tieto peniaze používa na splácanie dlhov! Mesto tak pravdepodobne porušuje nie len zákony, ale aj vlastné Všeobecne záväzné nariadenie!

§ 39, odstavec 9) zákona číslo 223/2001 z. z. o odpadoch hovorí:
„Náklady na činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi hradí obec z miestneho poplatku podľa osobitného predpisu ...“
„... Výnos miestneho poplatku sa použije výlučne na úhradu nákladov spojených s nakladaním s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi, najmä na ich zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie.“

§ 21, odstavec 3) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prievidza č. 105/2009 o nakladaní s komunálnym odpadom na území mesta tiež hovorí jasnou rečou:
„Výnos miestneho poplatku sa použije výlučne na úhradu nákladov spojených s nakladaním s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, najmä na ich zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie.“

Fond životného prostredia je tvorený aj posledným príjmom a to je poplatok za uloženie odpadov na skládke komunálneho odpadu. Tento poplatok platí mestu Prievidza spoločnosť TEZAS s. r. o. ako prevádzkovateľ skládky. Podľa § 4, odstavec 5) zákona číslo 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov, aj tento príjem musí mesto použiť „výhradne na účely odpadového hospodárstva“! Realita? Podľa tohtoročného rozpočtu mesta Prievidza poputuje na splácanie úverov z týchto zdrojov až 382 407 eur!

Zdieľaj článok na: Facebook